Podľa môjho názoru tento fenomén začal rozkvitať po nežnej revolúcii. Z pojmu - súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov sa prešlo na pojem – privátne vlastníctvo. Mnoho občanov si toto svoje privátne vlastníctvo začalo hľadať.  Eufória tohto hľadania sa rozšírila po vyhlásení , že si treba svoje zoštátnené vlastníctvo pýtať späť v reštitučnom procese.

Priemyselníci, zemepáni, remeselníci, roľníci ba i zoštátnené spoločenstvá si začali hľadať svoj majetok a žiadať si ho späť.

Toto bol prvý podnet hľadať a prehŕňať sa v matrikách respektíve v iných dokumentoch a začať dokazovať , že dotyčný občan, skoro vždy dedič, má na ten, alebo ten majetok právo a trvať na jeho vrátení. Nuž a k tomu potreboval dokázať , že je právoplatným dedičom. Tu mu výrazne pomáhala hlavne matrika  či už štátna alebo cirkevná.

Druhým podnetom bol záujem aj prostého občana, ktorý po revolučnej zmene, ktorá zruinovala hospodárstvo bývalého spoločenského poriadku, prišiel o prácu a to spôsobom, že mohol odísť do predčasného dôchodku. Potom 55 ročný dôchodca sa stal vyplašený, nemal žiadneho koníčka, ktorým by si naplnil voľný čas. Povedal si , že keď má občan, potomok bývalých boháčov  možnosť získať majetok svojich predkov späť,  budem aj ja hľadať či nemám aspoň zemianske korene. No, tak sa rozmohlo hľadanie predkov a štúdium starých dokumentov o rode.

Ďalším fenoménom je aj predlžovanie priemerného veku. Aj keď sa akokoľvek hneváme , že vo všetkom čo jeme je chémia, predsa len sa dožívame veku vyššieho než naši rodičia. Nakoniec aj problémové zdravotníctvo,  veda a výskum v oblasti liekov, teda farmácia pokročila  a doniesla nové lieky aj tie nám umožňujú žiť dlhšie. Nuž a kto nie je lenivý a pohodlný hľadá okrem bežného všeobecného využívania voľného času rozptýlenie  v iných oblastiach a iné možnosti racionálneho využitia voľného času.  Takže okrem sudoku a križoviek je možno zaujímavo stráviť čas aj hľadaním svojich koreňov rodiny.  Takýmto zdrojom je aj študovanie matrík a zostavovanie si rodostromov.

Štúdium matrík nám ponúka prekvapivo veľa informácií. Dajú sa z nich vyčítať aké boli spoločenské a ekonomické pomery od chvíle keď občania dostali priezviská – teda cca od 16. storočia. Aké vládli medziľudské vzťahy. Aká bola zdravotná starostlivosť o človeka. Aké katastrofy postihli našich predkov a veľa ďalších zaujímavosti z ich života a zo života spoločnosti vôbec.

V tomto čase pracujeme na prepise matriky obce Slovenského Komklóša od roku 1746, teda od jeho založenia. Tento program podstatne zjednoduší hľadanie väzieb rozrodu i vývodu rodín.

Cirkevné matriky sa začali písať u nás Dolnozemských Slovákov skoro vždy od založenia tej či onej osady. Osadníci si doniesli so sebou vzdelancov - učiteľov a farárov. Títo sa od prvého dňa pustili do zapisovania sobášov, krstov a úmrtí.

Uvediem pár príkladov čo všetko je možno sa dozvedieť z týchto zápisov. Množstvo informácii, ktoré nám ponúkajú zodpovedajú určitému vývoju, obecne platným predpisom a hlavne svedomitosti pánov farárov z čias keď cirkev viedla obce a potom už pri štátnych matrikách sa dozvedáme iba to čo chcela vedieť o rodine a teda o svojich občanoch vládna moc.

Narodenie človeka - krsty: Prvé zápisy zo začiatku 18. storočia nám hovoria, že žena nemala náležité postavenie v spoločnosti. Otec dieťaťa bol zapísaný priezviskom i krstným menom no matka len krstným menom. Takto si spoločnosť nevážila ženu ešte aj v prvej polovici 19. storočia. Až  ku koncu prvej poloviny 19.storočia okolo roku 1840 sa začalo písať plné meno i matky.

 V tomto období sa už objavuje  v zápisoch aj spoločenské postavenie rodičov a krstných rodičov. Začína sa prejavovať povedzme „indické kastovníctvo“.

Poľnohospodársky robotník si berie za manželku poľnohospodársku robotníčku. Sedliak si berie sedliačku. Remeselník zase dievča z remeselníckej rodiny. Vzdelanci spájajú svoje deti tiež len v svojom okruhu.

I národnostné postavenie hrá rolu pri výbere partnerstva. Maďar si berie len Maďarku. Slovák Slovensku. Iba veľmi zriedka sa nájde zmiešané manželstvo.

Malomeštiactvo sa tiež objavuje v matrikách. Bohatší roľníci, remeselníci začínajú už na začiatku 20. storočia kopírovať vzdelancov , ktorí svojim deťom dávajú dve i tri krstné mená. Ale nájdu sa i u stredných a malých roľníkov sem tam dve krstné mená. Začína i odklon od zaužívaných  slovanských krstných mien  prechodom k maďarským.

Zápisy v matrike veľmi plasticky ukazujú i na ekonomické postavenie Slovákov v štátnych službách. Na obecnom úrade v úradníckych funkciách  pracujú len Maďari, alebo pomaďarčený Slováci.  Richtár býva obyčajne Slovák. Zbor prísažných je zmiešaný ale notár, tajomník, sudca a pisári sú väčšinou Maďari. Obyčajne títo úradníci sú iného vierovyznania, nie Evanjelici, ale narodenie detí je zapísané v matrike evanjelického zboru. Páni farári uvádzajú len ich odlišné vierovyznania –staroverec, rímskokatolík, gréckokatolík a pod.

V službách maďarskej železnice tiež pracujú len Maďari. Počnúc strážnikom cez  posunovača, pokladníka až po náčelníka stanice všetci sú nositelia maďarského priezviska.

Represívna a poriadková služba má svojich zástupcov v matrike uvedených len s maďarskými priezviskami. Z poriadkovej polície sú to pomaďarčený Slováci. No žandári sú len Maďari. Kostol bol iba jeden a tak všetci nosili svoje deti ku krstu do evanjelického kostola. Toto sa najvýraznejšie prejavuje v obci Slov. Komlóš, lebo katolícky kostol bol postavený až na konci 19. storočia.

Zaujímavá je voľba krstných mien. Prvorodenému, tak ako tomu je i dnes, rodičia dajú buď otcovo, alebo mamino krstné meno. Inak naši predkovia na Dolnej zemi sa dosť tvrdo držia pri ďalších deťoch kalendára. Prevládajú naše typické archaické krstné mená  - Ján, Štefan, Jozef, Michal, Juraj, Ondrej, Martin, Matej, Anna, Mária, Zuzana, Alžbeta, Žofia, Katarína, Eva. Ak sa niektorému Slovákovi podarilo stať sa remeselníkom už sa dostal do osídiel maďarónstva a dal dieťaťu krstné meno maďarské napr. Lajos, Sándor, Béla, Gyula, Imre apod.

Čo stojí za povšimnutie , že v 19 . a začiatkom 20. storočia sa objavujú, ale iba v málo prípadoch i Štúrovské slovanské krstné mená, ako Slavomír, Miroslav. Naozaj toho bolo predsa len veľmi málo.

Ako perličky treba uviesť ako sa deti rodili niekedy v jednom termíne u súrodencov , ktorí mali svadbu spoločnú. Svadobná noc , pokiaľ nezhrešili predtým, napovie veľa. Našiel som prípad , že súrodencom sa narodili deti v jednom týždni dokonca aj v jednom dni. Čaro svadobnej noci sa nezaprelo.

K úmrtnosti, ktorá bola naozaj veľmi veľká, je treba povedať, že kam tie detičky naši predkovia pochovávali. Úmrtnosť od narodenia po 15. rok veku tvorila z ročne zomretých až 50 %. Keď som chodil vlani po cintorínoch detské hroby som našiel iba v malom počte aj to už len zo súčasného obdobia.

Páni farári veľmi poctivo zapisovali deti , ktoré sa narodili mimo manželstva. Z celkového ročne narodeného potomstva tvorili od 2 do 4 %. Ako bude vyzerať dnešná matrika neviem si ani predstaviť.

Zo zapisovaných remesiel nájdeme aj také, ktoré už zanikli alebo ani oficiálne neboli používané. Príštipkár, čižmár, pomocný tkáč niektoré ani neviem preložiť z maďarčiny – szǜrmadia, szǜrszabó atd.

No a trochu ohovorením je treba povedať na adresu farárov, že si pri veľkom počte rodiacich sa  detí kumulatívne organizovali krsty 6 aj 7 detí na  jeden deň.

Na Komlóši som objavil medzi remeselníkmi hlavne Maďarov , ale aj Čechov veľmi málo Slovákov. Naši Slováci sa držali svojho sedliackeho a pastierskeho  spôsobu obživy. Až v 20.storočí sa poberajú na štúdiá  a na  remeslá niektoré deti sedliakov.

Používanie jazyka respektíve abecedy v matrikách dokumentuje ako sa ťažko prechádzalo na ustálenie spisovného , či úradného jazyka. Používala sa nemecká abeceda, česká a slovenská. Samotní farári boli z toho asi dosť nešťastní lebo sa často mýlili a pri jednom priezvisku použili všetky tri abecedy. Nemecké ostré „s“ pretrvávalo najdlhšie až do 20 storočia. Aj keď bolo zákonom stanovené písanie v maďarskom  jazyku  pán farár Hrdlička  slúžiaci  v obci od roku 1905  používal  pri zápisoch aj diakritické znamienka zo  slovenskej abecedy. Po čase však prešiel aj on na maďarskú abecedu.

Poctivejší farári písali pri sobáši aj miesto odkiaľ pochádzali rodičia ženícha alebo nevesty. No tak možno povedať , že skúmanie potomstva v matrikách je naozaj zaujímavé a  poučné a smutné keď zistíte, že sa vám stará mama tri kráť vydala, a otec vám nikdy nepovedal, že pochádza so 7 detí. Keď nakoniec ostali len dvaja, ktorí sa dožili dospelosti.

     Pre človeka je veľmi užitočné zistenie z matrík, ktoré hovorí na akú chorobu jeho predkovia zomierali. Od polovice 19. Storočia už do matrík zapisovali aj nemoc na akú dotyčný občan zomrel. Táto informácia často, aj keď nie vždy úplne presne a odborne vystihuje určitý prenosný génový zápis, ale predsa len možno túto informáciu použiť pri súčasných preventívnych prehliadkach u lekára. Táto v genofonde prenášaná a lekárom poznaná nemoc v rodinách môže predĺžiť život človeka.

   Vážený rodáci, potomkova rodákov zo Slov. Komlóša, ak budete mať voľný čas budete mať o rok  k dispozícii matriku v modernej podobe a ak sa vám dostane do rúk, prehŕňajte sa v nej, nájdete tam množstvo zaujímavých informácií o vašich predkoch.   

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť