Spracovanie údajov z matričných kníh obce Tótkomlóš je v skutku veľmi ťažká úloha, ktorá si vyžaduje veľa úsilia, pozornosti, znalostí a  neskutočne veľa času, obetovania a trpezlivosti.

Pomaly sa dostávame v tomto diele do finále. Získali sme veľa poznatkov, informácií a skúseností. Až v závere tejto práce, keď je našou snahou vytvoriť zo získaných údajov rodinné línie, zisťujeme, že pracujeme s informáciami veľmi nepresnými a  v mnohých prípadoch nebude v našich silách vytvoriť rodinné väzby.

Pár postrehov na úvod:

  1. Zmena priezvisk

Asi najväčším problémom pri spracovaní matričných záznamov je zmena priezviska. V matričných záznamoch sa stretávame s častou zmenou priezvisk :

  1. premenovanie z dôvodu útekov z pôvodného domova a teda utajenia svojho pôvodu (Baláž = Klenovský)

  2. premenovanie z dôvodu odlíšenia od menovcov (Keleš alias Široň = Široň)

  3. premenovanie prijatím prímenia za priezvisko – keď na odlíšenie od menovcov bolo použité prímenie, ktoré časom nahradilo pôvodné rodné priezvisko (Tót alias Hradský = Hradský, Tót alias Ľachata = Ľachata, )

  4. zmena priezviska z dôvodu zapísania maďarského významu pôvodného slovenského tvaru priezviska (Černý = Fekete, Klinec = Börös, Hlavatý = Fejes)

Toto premenovanie nám spôsobuje veľa starostí:

Oženil sa Kelnický, a jeho prvé dieťa je zapísané Kelnický, ale úmrtie tohto dieťaťa je pod priezviskom Keleš !, druhé dieťa je Keleš a zomrelo ako Kelnický, Tretie dieťa je Široň, ale zomrelo ako Keleš, štvrté a piate dieťa je Široň a šieste dieťa je zapísané Široň alias Keleš. Samotný otec, ktorý sa oženil ako Kelnický, zomrel ako Široň. A manželka sa ešte vydala – pod menom Široň- za Jána Torda alias Moravský .......... Ján Torda sa ženil ako Torda , ale premenoval sa na Moravský aj zomrel ako Ján Moravský. A manželka , ktorá bola pôvodne vydatá za Kelnického a vydala sa potom za Jána Tordu – sa ešte tretíkrát vydala pod priezviskom Moravský za Jána Prasličku !! (toto nie je v matričných záznamoch žiadna výnimka, takéto rébusy sú časté)

  1. Menovci a ich rozlíšenie

V množstve záznamov, často neúplných, je ťažké rozlíšiť menovcov, a preto je problematické ich správne priradenie k rodičom a vytvorenie rodinných vzťahov. Nie je vôbec zriedkavé, že Ján Hovorka má otca Jána Hovorku, syna Jána Hovorku, niekoľko bratrancov Jánov Hovorkov, ktorí majú synov Jánov Hovorkov. V jednom roku sa niekoľko Jánov Hovorkov narodí, a keď sa o 20 rokov sobášia nemajú pri sobáši uvedených rodičov – tu je veľmi ťažké rozlíšiť rodové vzťahy, a často je to absolútne nemožné.

  1. Nedostatočná identifikácia osoby

V cirkevných matrikách Tótkomlóša počas prvých sto rokov vedenia záznamov sú veľmi strohé informácie.

Pri narodení dieťaťa chýba zápis : priezvisko matky, pri úmrtí dieťaťa je väčšinou zapísané len meno otca, ale niekedy ani otec nie je zapísaný.

Pri sobášoch nie sú zapísaní rodičia sobášiacich, chýba vek sobášiacich, často nevieme či boli slobodní alebo vdovec-vdova. Ak sa ženil vdovec – nie je zápis, kto bola jeho prvá manželka. Pri úmrtí mužov absentujú priezviská manželiek, ak zomrie žena často chýba krstné meno manžela, ...Ak sa vydávala vdova, nie je uvedené jej rodné priezvisko, ale priezvisko predchádzajúceho manžela. Často ani nie je napísané, že bola vdovou. To môže byť príčinou mnohých omylov v tvorbe rodinných vzťahov.

  1. Chybné zápisy v matrikách

V matričných zápisoch sa nachádza veľa nepresností a omylov.

Vek zapísaný pri úmrtí alebo sobáši je vo väčšine prípadov len orientačný. Okrem zápisov o úmrtí malých detí, pri ktorých je vek zapísaný väčšinou presne.

Krstné meno je často chybne zapísané. Táto chyba je častá nie len pri narodení dieťaťa, kedy je meno dieťaťa zamenené s menom matky. Aj pri narodení detí je matka často chybne zapísaná, namiesto Márii je zrazu Katarína a podobne. Nie je zriedkavosťou, že krstné meno Helena je zapísané ako Júlia, pravdepodobne zo skráteného Ilka (Helena – Ilka) , vzniklo Ilka – Julka a zapísaná je potom matka Júlia, i keď vo väčšine krstov detí je matka písaná Helena.

Priezvisko – je ale najväčší hlavolam. Zápis Baláž (Baláš) – Balážik, sa javí ako dve rôzne priezviská, ale v skutočnosti je takto zapisovaná jedna a tá istá osoba. Podobne Koreň = Korenčík, tiež Ďurák, Ďuriak, Ďuriš, Ďurčík, Ďurička.... niekedy je jedna osoba zapísaná pod rôznymi tvarmi základného priezviska, ale pod týmito tvarmi existujú aj rôzne osoby, ktoré nespája žiadna rodinná príbuznosť. Ako rozlíšiť, kedy ide o nepresný zápis a kedy je to správny tvar?

  1. Pri sobášoch je dôležité sledovať súrodencov

V Tótkomlóši je veľa menovcov. Pri sobášoch, ak nepoznáme rodičov sobášiacich, je ťažké zistiť rodinnú líniu. Vo výnimočných prípadoch nám veľmi účinne pomáha, ak sa sobášili súrodenci naraz. Je nutné overiť, ktorý Ján Kukučka (a je ich viac približne rovnako starých) mal brata Martina alebo Adama ak mali sobáš v jeden deň. Ak máme šťastie (Adam či Martin nebolo tak časté meno) a u druhých menovcov taký pár súrodencov nie je, môže nám to pomôcť identifikovať sobášiacich sa súrodencov.

  1. Vdovec, vdova

Ak zomrela žena a vdovec zostal sám s deťmi, bolo nevyhnutné, aby sa opäť oženil. Často sa druhý sobáš realizoval do roka, nie je ale zriedkavosťou, že sa vdovec oženil do mesiaca od úmrtia prvej ženy. Ale pri druhom sobáši chýba záznam po kom je ženích vdovcom. Toto je veľký problém a často neriešiteľný. U žien vdoviciach býva zapísané aspoň priezvisko predchádzajúceho manžela, tu sa väzba nestráca tak často.

  1. Krstní rodičia

Krstní rodičia zapísaní pri krste dieťaťa sú dôležitou indíciou pri vytváraní rodiny. Podľa krstných rodičov vieme zistiť premenovanie priezviska. Žiaľ, často sa krstní rodičia menili, hlavne v prvých rokoch osídlenia Tótkomlóša, ale aj v časoch epidémií, keď bola vysoká úmrtnosť obyvateľov obce. Napriek tomu, je to neoceniteľná informácia v našej práci. Zriedkavým javom je, že keď zomrel otec rodiny a mladá vdova sa opäť vydala,  pri krste detí v druhom manželstve boli zapísaní rovnakí krstní rodičia ako v prvom manželstve. Pomôže nám to, pri potvrdení si správnosti párovania.

Zopár skutočných rébusov na ukážku

  1. Ján Roskoš a Adam Roskoš & Ján Roskoš a Adam Roskoš

  1. krsty:

V roku 1755 sa oženil Ján Roskoš s Katarínou Ocot. Z narodených detí sa dožili dospelosti:

  • Adam (*1760)

  • Ján (*1762)

  • Matej (*1769)

  • Pavol (*1775)

V rovnakom období existoval manželský pár Ondrej Roskoš a Dorota. Z narodených detí sa dožili dospelosti:

  • Adam (*1756)

  • Ján (*1759)

V rovnakom období existoval manželský pár Juraj Roskoš a Dorota. Z narodených detí sa dožili dospelosti:

- Martin (*1759)

- Pavol (*1762)

- Ján (*1768)

... o 20 rokov sa ženili :

 

b) sobáše:

Dňa 31.10.1780 sú zapísané tieto sobáše:

  1. Adam Roskoš sa oženil s Annou Topoľský

  2. Ján Roskoš sa oženil s Máriou Račko

Dňa 30.11.1781 sú zapísané tieto sobáše:

  1. Adam Roskoš sa oženil s Dorotou Žido

  2. Ján Roskoš sa oženil s Dorotou Teriakovský

  3. Martin Roskoš sa oženil s Helenou Antal

  4. Pavol Roskoš sa oženil s Annou Teriakovský

Ako zistiť, kto sa ženil? Ktorý Adam a Ján Roskoš mali rodičov Jána Roskoša a Katarínu Ocot?

Dôležité je všimnúť si, že zápisy sobášov sú v matrike zapísané v jeden deň, s poradovým číslom tesne pod sebou, čo znamená, že sa ženili príbuzní. Buď súrodenci, ale môže ísť o sobáš otca (vdovca) a syna v jeden deň. Ale netreba to považovať za 100% pravidlo, i keď na 99,99% to pravidlom je. Ak nie sú zapisovaní menovci za sebou – je nutné na toto pravidlo rýchlo zabudnúť. Je nevyhnutné si dôkladne overiť takú možnosť.

V roku 1780 aj 1781 sa ženili súrodenci, otázkou je z ktorej rodiny Roskošov pochádzali.

V rodinách, kde sa narodil Adam, nenarodil sa Martin. Len v jednej rodine je Martin aj Pavol, ale chýba tam minimálne Adam. Pavol v prvej rodine je veľmi mladý na to, aby sa mohol oženiť v roku 1781 . A aj Ján v tretej rodine nemá vek na ženenie. Zdá sa, že sa k ženíchom nedajú priradiť rodičia, lebo pri sobášoch nemáme uvedený ani vek, či dátum narodenia, ani meno otca alebo aspoň krstné meno matky.

V tomto prípade, ale pomohla náhoda.

Určite vieme, že sa sobášili bratia (neboli vdovci, boli mladí-podľa počtu narodených detí). Z vyselektovania na základe Adama, Jána a Martina – vieme, že ide o tri súrodenecké páry: dvakrát Adam a Ján a tretí pár bratov Martin a Pavol. Martin sa nachádza len u rodičov Juraj Roskoš & Dorota – mal brata Pavla, ktorý mal vek na ženenie sa. Tretí pár teda vieme priradiť k rodičom (Juraj & Dorota)

Zostávajú nám ešte dva páry súrodencov s rovnakými krstnými menami: 2x Adam a Ján Roskošovci! Z matričných mladších záznamov je možné nájsť sobáš Mateja, ktorý má rodičov Ján Roskoš a Katarína Ocot. (U druhých manželov Ondrej & Dorota syn Matej chýba.) Pri sobáši Mateja je uvedené číslo domu 165. O dva roky sa z tohto čísla domu ženil Ján Roskoš – VDOVEC . To je tá šťastná náhoda. Skutočne: Ján Roskoš, ktorý si zobral Máriu Račko , ovdovel. A oženil sa druhýkrát. Keďže zomrela Mária Račko a nie Dorota Teriakovský – vieme určiť kto sa v roku 1780 ženil. Boli to bratia Adam a Ján rodičov Jána Roskoša a Kataríny Ocot.

V skratke: K tomuto zisteniu nás priviedol brat Matej, a šťastie , že v čase jeho sobáša sa začali uvádzať čísla domov v matrike. Z toho istého domu sa oženil vdovec Ján Roskoš – a zistili sme, že zomrela Mária Račko. To nám pomohlo určiť, že prvý súrodenecký pár z roku 1780 patrí rodičom Ján Roskoš a Katarína Ocot.

Samozrejme, treba si túto dedukciu ešte potvrdiť. Hľadať úmrtie rodičov, hľadať ich číslo domu. Hľadať úmrtie detí a ďalších párov, zistiť kde žili. Vylúčiť pochybnosti, je nevyhnutné potvrdiť si uvedené zistenia.

  1. Je to Hlavatý alebo Feješ , Rybár alebo Halaši?

Často sa zapisovalo priezvisko nie v slovenskom znení, ale preložené do maďarčiny. Z toho dôvodu to v matričných záznamoch vypadá tak, že síce sa Ján Hlavatý oženil s Dorotou, ale mali len jedno dieťa? A ani úmrtie Jána Hlavatého nevieme nájsť. Odsťahoval sa? Ale ak si vyhľadáme krsty, zistíme, že existuje manželský pár Ján Feješ a Dorota – a sobáš tu nemali, ale rodia sa im deti. A čo je dôležité, majú rovnakých krstných rodičov pri krstoch detí ako pár Ján Hlavatý s Dorotou.

Rybár-Rybársky-Halaši?:

Oženil sa v roku 1752 Ján Rybár so Žofiou Bogár. Ich prvá dcéra Júlia je zapísaná v krstoch ako Júlia Rybársky (1753). Ďalšie deti sú zapísané Ondrej Halaši (1755), Ján Halaši (1758), Helena Halaši (1761).Ján Rybár zomrel v roku 1763 a  v úmrtí je zapísaný ako Ján Halaši.

Vdova po Jánovi Rybár alias Halaši - Žofia rod. Bogár sa opäť vydala. Ale v druhom sobáši je zapísaná ako Žofia vdova po Halaši (nie rod.Bogár, nie Rybár podľa prvého sobáša). Vydala sa za Martina Maľa.

Pri úmrtí Žofie rod. Bogár je zápis v matrike úmrtí , že zomrela Žofia Maľa – vdova , vek 54 r. (nie je uvedené meno prvého manžela, meno druhého manžela, ani informácia o jej rodnom mene – a šťastím je, že meno Žofia nie je tak časté ako Mária, či Helena)

Je zložité zistiť tieto informácie a zorientovať sa v nich. Pri Jánovi Rybár – Rybársky – Halaši bolo šťastím, že Ján Rybár bol v tom čase len jeden v matričných záznamoch. Prvá dcéra sa narodila do roka po sobáši a jej krstní rodičia sa zhodujú s krstnými rodičmi pri narodení detí s priezviskom Halaši. Teda pri deťoch s priezviskom Halaši sú zhodne uvedení rodičia a krstní rodičia , a zo slovensko-maďarského slovníka vieme zistiť , že Halaši je pomaďarčený Rybár.

Ale, ak by uvedený pár nemal dieťa pred tým, ako si pomaďarčil priezvisko – nezistili by sme, že je to jedna rodina. Môžeme vysloviť takú domnienku, ale bez narodenia prvého dieťaťa, by sme nemali pádny dôkaz na potvrdenie domnienky.

.......... prvá časť, ( pokračovanie na budúce)



Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť