Dostala som ponuku pripojiť sa ku skupinke dobrovoľníkov, ktorí sa už touto činnosťou pár rokov zaoberajú. Ponuka ma potešila, prijala som ju s pokorou a úctou, lebo som už mala akú-takú predstavu o náplni práce kolektívu dobrovoľníkov, vedela som zhruba, čo ma čaká. Bolo mi pridelené prepisovanie cirkevnej matričnej knihy " Narodenia a krsty ", obdobie od roku 1906 po rok 1911.

Je to zaujímavá, ale aj náročná činnosť. Treba vedieť čítať rukopisy, správne ich prepísať do databázy, aby mená a priezviská písané maďarskou gramatikou sa správne pretavili do normalizovanej slovenskej verzie a následne sa potom dali párovať s údajmi z matriky sobášov a úmrtí. Ide o lúštenie a taktizovanie s maďarskými písmenami cs,sz,s,zs,ty,ly,ny, hra s i í, aby preklad (normalizácia) mena a priezviska bol správny. Pri opisovaní mena dieťaťa si pri dátume narodenia uvedomím, že títo ľudia už zostarli a dávno už nie sú medzi nami. Zaujala ma informácia o veku rodičov. U otca sa vyskytuje vek 50 rokov, ale aj niečo vyše, ženy rodili od veku 18 do niečo vyše 40 rokov. Pri narodení dvojičiek sa vyskytol prípad, že každé jedno dieťa malo svojho krstného otca a matku. S trojičkami som sa v mne priradenom období nestretla. Pri narodení nemanželského dieťaťa sa stalo, že krstnými rodičmi boli zapísní starí rodičia dieťaťa - zhoda priezvisk. Priviedla ma k tomu inormácia, kde krstným otcom bratranca môjho manžela je zapísaný jeho biologický otec.

V zimných mesiacoch sa stáva častejšie, že narodenie dieťa je zapísané len v cirkevnej matrike, v štátnej matrike chýba zápis. Predpokladám, že väčšina ľudí býva vonku na "sálašoch,"odkiaľ majú ťažší prístup do dediny (sneh, záveje).

Prepisovanie je pekná práca, ale niekedy ma privádza do zúfalstva a beznádeje. Vtedy vypínam počítač, no pri najbližšej príležitosti ho zase zapnem a ide sa ďalej.

 

Zlatica Domanovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť