Matričné knihy evanjelickej cirkvi Tótkomlóša sa začali písať založením obce, teda od r.1746. Do októbra roku 1837 boli písané v latinskom jazyku, od novembra 1837 boli písané v maďarskom jazyku.

Spôsob zapisovaných údajov v matričných knihách sa vyvíjal a menil, aj závislosti od toho, kto bol farárom v tom čase na Tótkomlóšskej fare. Aj v tzv. latinskom období písania matrík prechádzali zápisy v matričných knihách mnohými zmenami.

 

Matričná kniha sobášov

Počas tohto latinského obdobia od r.1746 do r. 1836 mali zápisy v matričných knihách sobášov nemenný charakter.

Charakteristika zápisov sobášov:

Zápis o sobáši bol veľmi stručný, pozostával z dátumu sobáša a mien sobášiacich.

  1. Nie je zapísaný stav ženícha

Znamená to, že ak sa ženil vdovec, zo zápisu v matrike sa to nedozvieme. Ženích je zapísaný len s menom a priezviskom ( až na výnimky , kde bol v mladších rokoch údaj o stave zapísaný)

  1. nie je zapísaný stav nevesty

Ak sa vydávala vdova, v sobáši je zapísaná s krstným menom ale bez rodného priezviska. Vdova mala uvedené priezvisko – ale výhradne po predchádzajúcom mužovi. Že to nie je jej rodné priezvisko zo zápisu o sobáši nevieme na prvý pohľad zistiť, nie je tam totiž zapísané ani či je vdova alebo slobodná

  1. vdovec alebo vdova nemá zapísaného predchádzajúceho partnera

Keďže v matrike pri sobáši nie je zapísaný stav sobášiacich, nie je uvedené ani po kom bol ženích vdovec a nevesta vdovica

  1. chybne zapísané mená sobášiacich a iné údaje

V matričných zápisoch je veľa chýb, nesprávne bývajú zapísané hlavne krstné mená sobášiacich, ale aj ich priezviská. V určitom krátkom období farár písal aj či sa ženil vdovec alebo slobodný muž – aj tu často neboli uvedené údaje správne, čiže napísal že ženích je slobodný, ale v skutočnosti bol vdovec.

Veľkým problémom je chybne zapísané krstné meno. V sobáši je ženích Juraj, v krstoch jeho detí je to Ján. Tak isto aj u žien. Ján ovdovel a oženil sa s Máriou, ale pri krstoch detí je písaná matka Eva! Podľa krstných rodičov narodených detí ide o Jána vdovca! A keď Ján zomrie, má uvedenú manželku tiež Evu a nie Máriu. Takýchto a podobných omylov je v celom období písania matrík sobášov veľmi veľa.

  1. nie je uvedený vek sobášiacich

V tomto období je vek sobášiacich uvedený len výnimočne. Spravidla nie je uvedený vôbec
 

  1. nie sú uvedení rodičia sobášiacich

Rodičia sobášiacich mladomanželov nie sú zapisovaní, až na zriedkavé výnimky. Rodičia sa začali písať pri sobášiacich v cirkevných matrikách Tótkomlóša až od júna 1836, ale to neplatilo pre sobáš vdovcov a vdovíc – tí nemali uvádzaných rodičov až do 20. storočia

  1. nie je uvedené rodisko

Žiaľ v tomto období sa pri sobášoch neuvádzalo rodisko sobášiacich, až na pár výnimiek. Ak si komlóšan bral za ženu dievčinu z inej obce, mala nevesta uvedené bydlisko. Ale rodisko sa neuvádzalo.

 

Matričná kniha krstov

Matričná kniha krstov má tiež svoje špecifiká. Aby sme vedeli správne spracovať rodové vetvy – teda ku sobášiacim manželom priradiť ich potomkov, je nevyhnutné vedieť správne čítať v tejto matričnej knihe.

Zápisy v oboch matričných knihách, krstov aj sobášov, navzájom veľmi súvisia a dopĺňajú sa.

Aj zápisy krstov v matričných knihách sa menili a vyvíjali. Počas takmer celého latinského obdobia nie je v matričných knihách krstov zapísané kedy sa dieťa narodilo, ale je len zapísaný dátum krstu dieťaťa. Tiež v tomto období nie je zapísané rodné priezvisko matky, uvádza sa len krstné meno matky. Veľký dôraz sa kládol na zápis krstných rodičov dieťaťa, čo je veľmi dôležitá informácia pre správne priradenie krstu dieťaťa k jeho rodičom.

 

Charakteristika zápisov krstov:

Zápis o krste pozostával z dátumu krstu, mena dieťaťa, označenia pohlavia dieťaťa, mena a priezviska otca, mena matky a mena a priezviska krstných rodičov. Špecifické pre toto obdobie je:

  1. Dátum krstu nie je dátumom narodenia

Keďže v matrike krstov je v tomto období zapísaný krst a nie dátum narodenia, ide o neúplný a nepresný dátum v tvorbe rodopisov

  1. Chýba rodné priezvisko matky

Absencia rodného mena matky je vážnym problémom ak sa v rovnakom čase sobášili menovci. Ak sa Ján Oravec oženil s Máriou Spišiak a ďalší Ján Oravec s Máriou Gemeri, po sobáši už pri krste prvého dieťaťa (ak je v krste zapísaná matka len Mária bez rodného priezviska) – nevieme určiť, kto sú jeho rodičia.

  1. Krstní rodičia - najdôležitejšia informácia

Zápis krstných rodičov dieťaťa v  krste je veľmi cenná indícia pri pátraní a tvorbe rodopisu. V komlóšskych matrikách krstov bolo pravidlom, že krstní rodičia boli takmer identickí pre všetkých súrodencov danej rodiny. Aj tu dochádzalo k menším zmenám, ale zriedkavým. To znamená, že aj keď nebolo zapisované rodné priezvisko matky, podľa krstných rodičov sa dajú správne vytvoriť rodiny. Čo je ale dôležité, to je zistenie, že krstní rodičia sa nemenili ani keď otec rodiny ovdovel a založil si následne rodinu s novou ženou. Keďže v sobášoch často nepísali či sa ženil vdovec, pre identifikáciu ženícha je veľmi dôležitý zápis o krstných rodičoch jeho detí v ďalších manželstvách.

V matričnej knihe vidíme, že Ján Kukučka s Annou majú zapísané krsty detí a krstní rodičia súrodencov sú identickí. Odrazu sa zápisy o krstoch detí zmenia v tom zmysle, že matka je písaná Katarína. Ostatné zápisy sú nemenné. Je to informácia, ktorá naznačuje, že Anna prvá manželka zomrela – a treba vyhľadať jej úmrtie. Následne určite nájdeme sobáš Jána Kukučku s Katarínou. V zápise sobáša spravidla nie je uvedené, že Ján je vdovec. Ale s veľkou pravdepodobnosťou aj Katarína je vdovou – čo zapísané tiež nie je. Znamená to, že ak v sobáši je nevesta zapísaná Katarína Roskoš a bola vdova – toto priezvisko nie je jej rodné, je to priezvisko jej predchádzajúceho manžela a treba hľadať úmrtie jej predchádzajúceho manžela a ak nájdeme jej prvý sobáš, zrejme zistíme rodné priezvisko Kataríny. Aj tu pri identifikácii rodinných väzieb existujú odlišnosti.

  • Ak sa vdovec oženil so slobodnou dievčinou, v druhom manželstve takmer vždy mali deti rovnakých krstných rodičov ako nevlastní súrodenci z prvého manželstva vdovca

  • Ak sa vdovec oženil s vdovou, deti z druhého manželstva mali rovnakých krstných rodičov ako deti z prvého manželstva vdovca, alebo v druhom manželstve mali deti identického len krstného otca z prvého manželstva vdovca a krstná matka bola identická s krstnou matkou detí v predchádzajúcom manželstve vdovy.

Bez tohto poznania, by sme vôbec nevedeli identifikovať správne rodinné väzby a pôvod rodičov, je to priama väzba medzi dvomi matričnými knihami – knihou krstov a knihou sobášov. A je šťastím, že takéto pravidlá v zápisoch existujú.

  1. Zmena priezviska

Jednou z typických čŕt osídľovania Tótkomlóša bola skutočnosť, že prichádzajúci osadníci si menili priezviská. Jednak aby nemohli byť identifikovaní a vrátení k pôvodnému zemepánovi odkiaľ ušli, ale aj pre odlíšenie od menovcov, či iných dôvodov. Tieto zmeny priezvisk sú veľkou prekážkou v práci s matrikou krstov, ale aj sobášov či úmrtí. Ale len matrika krstov nám pomôže odhaliť zmeny priezvisk, ktoré vieme identifikovať práve vďaka krstným rodičom v krstoch detí. Následne matrika úmrtí nám často naše zistenia potvrdí.

V matrike krstov sú tieto krsty:

 

Ján Kováč s manželkou Dorotou prišli na Tótkomlóš medzi prvými osadníkmi. Ich prvé dieťa sa tu narodilo v roku 1749 a dostalo meno Ján Kováč po otcovi. Nasledujúce štyri deti mali ešte priezvisko Kováč, pri piatom , šiestom a siedmom krste dieťaťa je už otec zapísaný s priezviskom Ďarmocký, následne dve deti sú krstené s priezviskom Kováč ale v doklade je otec zapísaný Ján Kováč alias Ďarmocký, a posledné dieťa Pavol je písaný v krste zas ako Ďarmocký. Matka Dorota zomrela v r.1794 a ako manžela má uvedeného Jána Ďarmockého. Vdovec Ján sa ešte oženil v r.1795 so Zuzanou Belian :

Pri druhom sobáši dňa 21.1.1795 nemá Ján uvedené, že je vdovec, nemá uvedený vek, nemá uvedené, že sa pôvodne volal Kováč, alebo že je to Kováč alias Ďarmocký. V sobáši je stručný zápis, že sa oženil Ján Ďarmocký so Zuzanou Belian. Ale Zuzana bola tiež vdova, Belian nie je jej rodné priezvisko, v čase sobáša mala už 53 rokov. Ján zomrel v roku 1798, v úmrtí má zapísané : zomrel Ján Ďarmocký, vek 75 rokov. Len v jednej matričnej knihe je vidieť zmenu priezvisk osadníkov – v knihe krstov. Ďalším dôležitým zápisom je kniha úmrtí. Je časté, že dieťa narodené s priezviskom Kováč je v knihe úmrtí zapísané s priezviskom Ďarmocký a naopak.

 

  1. Chybné zápisy krstných mien

Ani matričná kniha krstov nie je bez chýb. Chyby sú všade, či už v menách alebo priezviskách. Najčastejším chybným zápisom je meno dieťaťa. Často je zamieňané krstné meno dieťaťa s krstným menom otca ak sa narodil chlapec, tak isto pri narodení dievčaťa je často zapísané krstné meno matky. V úmrtiach je následne zapísané úmrtie dieťaťa s iným krstným menom.

 

 

Matričná kniha úmrtí

Matričná kniha úmrtí je kniha, ktorá sa číta a študuje subjektívne najťažšie. Vydáva svedectvá o ťažkom živote obyvateľov Tótkomlóša, o tom aký veľký dopad mali na ich život obdobia epidémií, vojnových rokov, o veľkej úmrtnosti detí, o úmrtnosti mladých žien pri pôrodoch, atď.

V prvých rokoch latinského obdobia boli údaje, zapisované do knihy úmrtí, veľmi strohé.

  • Pri úmrtí dieťaťa v prvých desiatich rokoch písania matrík absentovala informácia o rodičoch zosnulého dieťaťa, neskôr bol zapísaný otec dieťaťa ale chýbala informácia o matke dieťaťa, niekedy nebol zapísaný vek dieťaťa ba dokonca ani krstné meno dieťaťa

  • Pri úmrtí ženy bolo zapísané len jej krstné meno a krstné meno a priezvisko manžela, ale často je žena zapísaná len s priezviskom manžela, jeho krstné meno chýba, zapísaný bol vek nebohej pri úmrtí, ale už chýbala informácia či bola vdova alebo vydatá

  • Ak zomrel muž, mal zapísaný len vek v čase úmrtia, chýbajú už údaje o jeho manželke, aj o tom či bol v čase úmrtia ženatý alebo vdovec, neskôr mal zapísané aspoň krstné meno manželky

Na konci 18. storočia boli údaje v knihe úmrtí podrobnejšie. Okrem dátumu úmrtia a dátumu pochovania sú zapisované:

Meno zomrelého, vek, ak zomrelo dieťa je uvedené meno a priezvisko otca, krstné meno matky. Pri dospelom mužovi je zapísané jeho povolanie, neskôr sa píše aj číslo domu jeho bydliska, a začína sa písať aj príčina úmrtia, objavuje sa informácia o mieste narodenia, ale len výnimočne. Pri úmrtí ženy je málo údajov, zapísaný je jej vek, meno a priezvisko manžela. Rodné priezvisko ženy je uvedené zriedka.

Napriek podrobnejším údajom v knihe úmrtí, je tých informácii veľmi málo a je veľmi ťažké ich správne spracovať vo vzťahu s údajmi v knihe krstov a sobášov.

 

Charakteristika zápisov úmrtí:

Zložitosť práce s knihou úmrtí je daná spôsobom vedenia zápisov v tejto matričnej knihe :

  1. Vek uvádzaný pri úmrtí je nepresný

Celým obdobím písania matrík je zapisovaný vek orientačný. Nie je písaný presný dátum narodenia. Rozdiely vo veku pri úmrtí vo vzťahu na zápis o narodení sú obrovské, často dosahujú aj desať rokov i viac.

  1. Meno pri úmrtí je chybné

Hlavne u detí je častý rozdiel v krstnom mene pri úmrtí a v krstnom mene zapísanom pri narodení. A je nemožné povedať kde bol zle zapísaný , v krstoch alebo v knihe úmrtí?

Ale tieto chyby sú aj pri zápise dospelých zosnulých časté.

  1. Priezvisko pri úmrtí je chybné

Obyvatelia Tótkomlóša si jednak menili účelne priezviská, aj si ich pomaďarčovali, ale používali často prímenia. Tak je v sobášoch zapísaný Rybár, ale v úmrtí je zápis Halaši, alebo v sobáši je Čierny a v úmrtí Fekete, alebo existuje Varga alias Beňo (manželka bola rodená Beňo) a v úmrtí je zapísaný pod alias Beňo, či existuje Antal s prímením Hečavos a v úmrtí je zapísaný Hečavos....

  1. Pri úmrtí ženy chýbajú údaje o manželovi, manželoch

Často je v tomto období zapísané úmrtie ženy len s krstným menom vlastným a s priezviskom manžela, ale už chýba krstné meno manžela. Absolútne nie sú zapísaní jej predchádzajúci manželia. Ak bola vydatá trikrát, v úmrtí má zapísaného len posledného tretieho manžela, alebo aj on chýba, ale nebohá má zapísané len jeho priezvisko:

Ak sa vydala Anna za Antala, potom ešte za Puškeľa, a potom ešte za Jána Vargu a zomrela, v knihe úmrtí je zapísané: 1.1.1790 zomrela Anna Varga , vek 70 rokov – nič viac. Z tohto zápisu by sme čítali, že zomrela Anna , pravdepodobne narodená v r.1720 a mala rodné meno Varga? Alebo bola vydatá za Varku? Taký zápis nám nepovie veľa.

  1. Pri úmrtí muža chýbajú údaje o manželke, manželkách

Podobne ako pri ženách aj pri úmrtí mužov často chýbajú údaje o ich manželkách, respektíve vôbec nie sú zapisované. Ak má muž pri úmrtí zapísanú manželku, tak len poslednú, s ktorou možno žil 1 rok, a väčšinou je uvedené len krstné meno manželky. Neskôr je zapísané aj priezvisko poslednej manželky, ale táto posledná manželka je nezriedka zapísaná s priezviskom po predchádzajúcom manželovi, čiže nie s rodným priezviskom.

  1. Pri úmrtí dospelých mužov, žien , nie sú uvedení rodičia

Zásadne pri úmrtí majú rodičov zapísaných len deti. Dospelí zosnulí, až na pár výnimiek, nemajú uvedených rodičov pri úmrtí, ani pri sobáši!

  1. Chýba rodinný stav

Nezriedka v knihe úmrtí chýba zápis či nebohý bol vdovec alebo vdova

  1. Rodné priezvisko matky je chybné

Na konci tohto latinského obdobia sa objavili zápisy o rodičoch dospelého zosnulého v knihe úmrtí. Ale žiaľ veľmi často sa rodné priezvisko matky nezhoduje so záznamom v knihe krstov (krstné meno matky je veľmi často tiež chybné aj v predchádzajúcich obdobiach). To znamená, že nie je možné priradiť krst k úmrtiu, ak nevieme opodstatnene identifikovať príčinu zlého zápisu priezviska matky. Napríklad ak sa matka ešte raz vydala, v úmrtí dospelého dieťaťa je zapísaná pod priezviskom otčima. Ale tiež býva mylne zapísaná pod rodným menom svojej matky! Keďže v tých časoch v jednom dome žilo viac generácií, často dochádzalo k zamieňaniu osôb, a pod.


 

Na záver

 

Vyššie popísaný spôsob evidencie v matričných knihách evanjelickej cirkvi v Tótkomlóši nepopisuje celú problematiku bádania v matrikách. Je to len veľmi hrubý náčrt toho čo v matrikách nájdeme a aké problémy sa vyskytujú pri práci s matrikami. Problematika je oveľa zložitejšia. Je tu asi spomenuté len to najhlavnejšie, s čím sa dá bežne stretnúť.

Samostatnou kapitolu je určite spôsob zmien priezvisk. Oveľa podrobnejšie je potrebné rozanalyzovať spôsob pracovania s matrikami (neveriť ničomu, všetko dôkladne overiť, akým spôsobom postupovať, aké pravidlá dodržiavať ). Nie je tu popísané číslovanie domov v neskoršom období – významné pre identifikovanie rodín, aký význam má sledovať sobáše súrodencov – veľká pomoc pri odlíšení menovcov, akým spôsobom boli popisované príčiny úmrtí, ako sa zapisovali nemanželské deti či funkčné rodiny, ktoré ale nemali legálny sobáš, samotná evidencia sobášov vdovíc je obsiahla téma a potrebuje podrobnú analýzu, spôsob zapisovania veku v latinskom období je veľmi zaujímavý, ... atď.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť